Ako sa hodnotilo umenie na základných školách

Spomínam si, keď sa asi tak dva ročníky na základnej škole hodnotila výtvarná výchova známkami. Bolo to  trochu nefér voči deťom, ktoré nevedeli kresliť alebo maľovať. Celkové hodnotenie bolo potom už len na zodpovednosti pani učiteľky, ktorá zohľadnila svoj subjektívny pohľad na výkres v podobe už hotového diela toho-ktorého žiačika.

Neviem, ako je to dnes, či sa na školách hodnotí výtvarka, ako to nazývajú žiaci. Ale ak áno, asi by sa mala hodnotiť nejakými vymyslenými detskými nálepkami v podobe smajlíkov. Teraz som si to vymyslela, ale viem si predstaviť, že by mali deti nálepky, kde by bolo napísané: krásne dielo, pekné dielo, nabudúce nakreslíš ešte krajšie dielo (a pokojne by to mohlo byť spojené aj s obrázkom už spomínaných smajlíkov, ovšem tých veselých).

A prečo iba pozitívne nálepky?

Ešte dnes  sa mi vynorí spomienka, keď sme mali kresliť vysávač. Áno, presne tak, obyčajný vysávač. Pre deti veľmi nezaujímavý predmet.  Však, ktoré desaťročné dieťa malo v obľube túto domácu pomôcku alebo k nej nejako vzhliadalo? Ale téma bola zadaná, tak sme všetci maľovali s vodovými farbami vysávače ako draci.

Keďže to bol jeden z mojich obľúbených predmetov, tak som sa ponorila do maľovania do toho úžasného domáceho výdobytku a nakreslila najlepšie ako vedela. Doteraz sa mi objavuje pred očami fialový vysávač :D, ktorý bol nakoniec ohodnotený na dvojku. Čo bolo pre niekoho výborná známka, keď mu nešlo maľovanie.  No pre toho, kto maľuje s nadšením a nie kvôli známkam, to bola dýka do kreatívnej duše.

Prečo? Pretože ten, kto tvorí netvorí pre hodnotenie iných, ale pre uspokojenie svojej tvorivej vízie. A keď dosiahne cieľ (čiže namaľovanie toho najlepšieho, čo vzišlo v tom veku), je spokojný s tým, že ho dosiahol- v tomto prípade namaľoval. Tak by to malo byť aj v živote, nehodnotiť druhých diela. Pretože to, čo je pre niekoho iba dobré, môže byť pre iného vynikajúce a naopak. Hodnotenie umenia je veľmi subjektívne a môžem zhodnotiť, že ďalšie ročníky sa umúdrilo aj vedenie školy a tento predmet bol už vyhodnotený  u každého žiaka ako prospel/a.

Ako to bolo na umeleckej škole

Na základnej umeleckej škole  to bolo naopak. Mali sme krásne fialové žiacke knižky, kde pani učiteľka uvádzala slovné hodnotenia. Ale keďže to bola jedna  z tých kreatívnych duší a mala príjemný prístup k deťom, nikdy sa nestalo, že by niekto cítil krivdu. Skôr naopak. Už v tej dobe sme mali nakresliť ako psíček a mačička triedia odpad a upratujú.

Všetky deti kreslili najlepšie ako vedeli psíkov a mačičky od výmyslu sveta, ktoré sa snažia čistiť našu krajinu. Prekvapením bolo, že pani učiteľka všetky kresby dala na výstavu do regionálneho osvetového strediska. My sme sa až neskôr dozvedeli, že ich tam nechala vystavené dlhšiu dobu, čo chodila obdivovať verejnosť a  všetci  sme nakoniec boli odmenení. Každé dieťa dostalo nálepku so psíkom a mačičkou (ktorú som si hneď nalepila na skrinku v detskej izbe) a sladkosti (myslím, že sme dostali po čokoládke). A tak sa aj skončilo hodnotenie a dalo by sa povedať aj prvý detský zárobok ;).

Bea.Ch