Keď deti skáču
Keď dieťa skáče
Poznáte to obobie, kedy by Vám deti doslova vyskočili na hlavu? Áno, skáču všade. Už od prvých skokov, kedy zistia, že je to úžasná vec, tak skúšajú skákať naozaj všade. Záleží aj od temperamentu toho-ktorého dieťaťa, ale tým najodvážnejším nie sú prekážky nielen postele (najlepšie manželské, keďže sú dosť široké a ak má postel náhodou ešte aj vyššie operadlo, tak domáca trampolína je na svete), ale ani pohovky. Už len vysvetľovať, že na posteli sa naozaj, ale naozaj, že neskáče. Ovšem záleží od postele, váhy Vášho dieťaťa, ale aj Vašich nervov. Kým jedni rodičia mávnu rukou a nechajú ratolesti vyskákať, ďalší presúvajú pozornosť dieťaťa inam, len nie na „domácu trampolínu“, keďže o ňu, čiže o posteľ, môžu ľahko prísť.
Vyšší level začína potom už len skákanie z pohovky či z operadla kresla, zo stola a nebodaj máte doma ešte aj poschodovú posteľ. Tam už naozaj detská fantázia ulietava.
A že to nie je len výmysel, a že sa stávajú rôzne situácie, tak tu je jeden skutočný príbeh. Ak nazriem do detstva, tiež sa stal taký malý úlet. Na inšpiráciu stačilo vzhliadnutie rozprávky v televízii. Tam vystupoval pán Tau (myslím, že tak sa volala hlavná postavička). Ten pán bol v čiernom obleku a mal zázračný dážnik, ktorým lietal z okna na miesta, kam mal namierené. Niečo ako Mary Poppins.
Realita býva iná
Ale keďže nežijeme v rozprávkach, tak realita býva často prekvapivá. Také malé rozčarovanie čakalo aj mňa, keď som si ešte ako osemročná skúsila „zalietať“ s krásnym ružovým dáždnikom priamo z poschodovej postele. Tá radosť, keď môžete vyliezť a naštartovať svoj dáždnik na „let“ (v domnení, že jeho otvorením vo výške sa stáva tým zázračným strojom, ktorý poletí), je neopísateľná.
Čo nasledovalo potom, myslím, že už nemusím ani veľmi opisovať. Rozčarovanie nad tým, prečo to bol taký krátky let a trochu aj tvrdý dopad, priniesol ukončenie ďalšieho pokusu o skok z výšky.
A presne takýmto spôsobom fungujú aj malé deti. Vyberajú si všetko na inšpiráciu a skúšajú napodobniť veľa videných vecí (či už v rozprávkach z knižiek, v televízii, počítači, atď.) A my rodičia môžme tajne dúfať, že sme deti dostatočne naučili dávať na seba pozor.
A aby som nezabudla, skáče Vaše dieťa? Skočte si s ním. Či už na podlahe, posteli (ak Vám to nevadí), na trampolíne…Keď si k tomu pustíte k tomu ešte aj hudbu, máte s Vašou ratolesťou o zážitok viac.
