Zázračné prečo alebo ako neodbiť dieťa
Neviem ako Vy, ale na toto obdobie som bola vždy zvedavá a čakala som, kedy príde. Dočkala som sa. Aj keď som si myslela, že táto úžasná otázka príde až v nejakých štyroch rokoch, ako sa väčšinou píše v múdrych knihách, objavila sa o niečo skôr. A to ma to príjemne zaskočilo. Áno, aj ja som bola jedna z tých mamičiek, ktorá si povedala, že budem veľmi trpezlivo odpovedať na všetky možné otázky. Realita zaskočí aj pripravených.
Popravde, dá sa na to vôbec pripraviť?
Podľa mňa nie. Keď Vám v jednej otázke s prečo, dáva dieťa za sebou štyrikrát za sebou na každú odpoveď ďalšie prečo, tak tu už nastupuje časom istá dávka trpezlivosti alebo iba skúšanie našej výdrže. Tie slabšie povahy to nevydržia (niekedy sa zlomia aj silnejšie povahy v kritických situáciách) a odpoveďou je potom už len jednoduché LEBO!..
Predstavte si situáciu
Idete práve domov so svojim dieťaťom a to uvidí uja na bicykli a sa Vás spýta: Prečo ide ujo na bicykli? Vaša odpoveď môže byť, že ide práve do práce. A tu sa šikovnosť pýtania našich drobcov zosiluje. „A prečo ide do práce?“ Vy ešte stále pokojne odpovedáte. „Ujo ide do práce, lebo musí zarábať peniažky, tak ako tato“. Tým to ešte nekončí a v malej hlávke sa to točí kolieskami ostošesť a stále chce vedieť viac. A prečo? „Aby si potom mohol kúpiť napríklad jedlo alebo to, čo potrebuje“.
Prečo? Tak, a tu môžete odpovedať , lebo bude určite raz hladný, že mu budú až muzikanti v bruchu vyhrávať alebo dať nekompromisné lebo a zahrať otázku do autu s inou témou. Napríklad: Ako bolo v škôlke? Pri šikovnosti a chcení sa Vám môže podariť, že ho tá otázka odvedie od neodvratného prečo, ale pri naozaj vytrvalom dieťati, tak môžete pokračovať ešte ďalších päť minút. A verte, jeho to určite raz prestane baviť a uspokojí sa s poslednou odpoveďou na to svoje úžasné prečo.
A prečo je otázka PREČO taká dôležitá?
V mojom prípade, vždy nechám krpca vypytovať sa koľko chce a snažím pohotovo odpovedať. Ale hlavne nech to má nejaký zmysel. Kto je zvedavý, ten sa UČÍ. Preto je v tomto období veľmi dôležité dieťa neodbiť, ale mu odpovedať na jeho otázky. Niekedy sa môžu zdať smiešne, ba pre až malicherné. Ale pozor, nie pre DIEŤA. Ono si vytvára svoj vnútorný svet právd, čo ako funguje, prečo to tak funguje. Keď budeme podporovať jeho záujem, tak sa neskončí ani v neskoršom veku. Odbitím môžeme len spôsobiť, že dieťa stratí záujem sa pýtať a bude len poslušne prijímať to, čo mu mi predostrieme a časom sa vytratí aj jeho veľká zvedavosť a zostane len tá „nutná“.
Tým sa myslí, že zostane poväčšinou vynútená zvedavosť, ktorá plní požiadavky niekoho iného, t.j. učiteľov, šéfov a podobne. Ono to nie je zlé, ale ani dobré. Všetky extrémy su škodné, a preto, ak sa dá, radšej sa trochu pozastavme a venujme tú chvíľu našim malým ratolestiam. Oni nám to určite raz vynahradia, keď budeme staré a zvedavé a budeme sa pýtať pre zmenu Prečo na niečo, čo si naše drobniatko vybralo. (školu, frajerku apod.)
